George Soros – Investor, špekulant a Postrach britskej libry!

George Soros (1930 – ), rovesník Warrena Buffetta, pravým menom György Schwartz. Maďarský investor, špekulant a manažér hedge fondu.

V roku 1947 emigroval do Anglicka a začal študovať ekonómiu na London School of Economics.  Kvôli zabezpečeniu financovania štúdia na prestížnej VŠ si privyrábal ako čašník či sprievodca vo vlaku. V polovici 50. rokov (1956) sa presťahoval do New Yorku, kde pracoval ako arbitrážny trader. Tomu však predchádzalo zamestnanie v banke za priehradkou, ktoré tiež dostal len vďaka zľutovaniu riaditeľa, ktorý taktiež pochádzal z Maďarska. Vypracoval sa na pozíciu analytik a investičný manažér  firiem FM Mayer (1956-1959), Wertheim & Co. (1959-1963) a Arnhold & S. Bleichroeder (1963-1973). Soros je žiakom Karla Poppera, ktorý bol jeho mentorom.

 

V roku 1970 založil Quantum Fund spolu s Jimom RogersomV roku 1973 založil vlastnú firmu Soros Fund Management, pričom správa Quantum Fund počas desiatich rokov im zabezpečila návratnosť  4000 % vkladu, čo tvorilo základ Sorosovho bohatstva. Tento fond dosahoval priemernú ročnú výkonnosť 30 % p.a. po dobu 20 rokov.

Slávu si však získal v roku 1992, kedy zarobil údajne 1 mld. USD, keď vsadil na pokles britskej libry (Short selling GBP).

V roku 1990 podpísala VB zmluvu o vstupe do ERMČlenstvo v ERM zaväzovalo centrálnu banku Bank of England (BoE), aby intervenovala na trhu nakupovaním/predávaním GBP v prípade, že by sa menový kurz medzi GBP a menami ostatných členov zmenil o +/- 6 % od dohodnutého kurzuPomer medzi librou a nemeckou markou „DEM“ bol nastavený na 2.95. Pokiaľ by teda GBP oslabila pod 2.773 oproti DEM, BoE by bola prinútená nakupovať GBP a pokiaľ by GBP posilnila nad 3.127, BoE by musela predávať GBP, až dovtedy pokiaľ by sa cena nevrátila do akceptovateľného pásma.

V Británii období roku 1992 prevládala vysoká nezamestnanosť, vysoká miera inflácie (takmer 10 %), vysoká miera dlhu voči HDP Veľkej Británie. 15. septembra 1992  vyhlásil guvernér nemeckej banky Bundesbank Helmut Schlesinger výrazné pochybnosti o tom, že Británia si dokáže tak silnú libru uchovať aj v nasledujúcom období.  To už mal Soros dávno zadané príkazy na predaj britskej libry. Jeho fond Quantum Fund vtedy stavil na to, že libra je voči nemeckej marke nadhodnotená, keďže aj inflácia v Británii bola takmer 3x vyššia ako v Nemecku. Na druhý deň 16.9.1992 („Čierna streda“) britská centrálna banka Bank of England začala predávať devízové rezervy a nakupovať britskú libruMinula devízové rezervy v hodnote 1 mld. GBP za jeden deň! Libra napriek tomu neposilňovala! Reakciou na túto skutočnosť bolo aj zvýšenie úrokovej sadzby centrálnej banky VB z 10 % na 12%. Opäť bezúspešne. Libra na zvýšenie sadzieb výraznejšie nereagovala. Ani po ohlásení, že vláda je schopná sadzby v Británii zvýšiť až na 15 %, neprišlo k posilneniu libry! Vláda VB to nakoniec vzdala, ohlásila odchod z Európskeho systému výmenných kurzov (ERM), v rámci ktorého boli jednotlivé meny voči sebe zafixované.   Britská libra tak následne prudko oslabila o viac ako 15% voči nemeckej marke a 25 % voči americkému doláru.  Z pôvodnej ceny 2,95 nemeckej marky za libru poklesla časom až na úroveň 2,2 nemeckej marky za libru. Po uvoľnení kurzu sa trh oživil a podarilo sa zmierniť výšku inflácie, ktorá sa na konci roka 1992 pohybovala na úrovni 3,5 %.

Soros vykonal ešte niekoľko zaujímavých obchodov, ktoré sú však v tieni stávky na pokles britskej libry. Možno spomenúť aj stávku na pokles talianskej líry v tom istom roku 1992, ktorá predchádzala špekulácii s britskou librou.  Hovorí sa aj o tom, že dopomohol k spusteniu ázijskej krízy v roku 1997, keď špekuloval s thajskou menou. Všetko začalo v júli roku 1997, keď prišlo k oznámeniu thajskej centrálnej banky, že začína uplatňovať floating, teda voľne plávajúci devízový kurz. Týmto krokom sa thajský baht okamžite oslabil.

Jeho dnešný majetok sa hýbe okolo 27 mld. USD. Dnes je z neho aj veľký filantrop, ktorý finančne podporuje Ukrajinu v boji proti Rusku, rozvoj školstva alebo rovnoprávnosť žien.

Citáty:

„Nie je dôležité, koľkokrát máte pravdu alebo nie. Dôležité je ale to, koľko peňazí zarobíte, keď máte pravdu a koľko stratíte, keď pravdu mať nebudete.“