Veľká hospodárska kríza v USA (1929-1932)

20. roky 20. storočia boli v USA poznamenané vysokým hospodárskym rastom, rastom životnej úrovne a ekonomikou ťahanou hlavne priemyslom. USA boli krajinou, ktorá sa vyhla 1. Svet. vojne a na jej území vojna neprebiehala. Rozvýjal sa automobilový priemysel (ľudia začali využívať autá typu Ford) i letecká doprava. Krajine sa darilo. Prichádzalo i k zvyšovaniu trhovej produktivity a centrálna banka USA viedla expanzívnu monetárnu politku, nakoľko pumpovala do americkej ekonomiky doláre.

Americké burzy boli charakteristické minimálnou vládnou reguláciou, keď ani najvyššie postavení muži USA nekontrolovali dostatočne vývoj na Wall Street. Bolo tomu tak aj za vlády Herberta Hoovera, ktorého v marci 1929 američania zvolili za prezidenta USA.

Koncom 20. Rokov 20. Storočia už investovala v drvivej miere aj široká verejnosť v USA, nakoľko ceny akcií dlhodobo rástli a ľudia sa nedokázali prizerať tomu, ako ich susedia bohatli, nakoľko mali zainvestované peniaze v amerických akciách. Mnohí si aj požičiavali peniaze na investovanie, zaplatili iba margin (zálohu) a zvyšok si požičali od brokera na leverage (pákový efekt – napr. 1:20 – keď cena akcií vzrastie o 1 %, výnos investovaného 1 dolára bude 20 dolárov).

1928-1929

Rok 1928 bol špecifický výrazným nárastom cien akcií na amerických trhoch. Americké akcie sa za rok zhodnotili o 50 %. Ekonómovia, politici i verejnosť nedokázali uveriť tomu, že sú svedkami bubliny, ktorá musí jedného dňa splasnúť.

Všimla si to však americká centrálna banka (FED), ktorá na situáciu z roku 1928 reagovala zvýšením úrokových sadzieb.

Že sa jedná o bublinu, ktorá čoskoro spľasne, to predpovedal iba Roger Babson, finančný poradca z Wellesley v Massachusetts, podnikateľ a trhový prorok, ktorý  predpovedal krach cien akcií 5.septembra 1929.

Dokonca aj významný a uznávaný ekonóm Irving Fisher, profesor ekonomie na Yale University, 14.10.1929 tvrdil: „ Že ceny akcií dosiahli stabilne vysoké hladiny.“ Jednalo sa o jeho najväčší omyl.

 

Začiatok hospodárskej krízy

V stredu 23.10.1929  prišlo k prvému veľkému poklesu po viac ako piatich rokoch. Akcie väčšiny automobilových spoločností zaznamenali výraznejší pokles. Niečo, čo Amerika už dlho nepamätala. To bol však len začiatok. Na druhý deň, vo štvrtok 24.10.1929 (neskôr nazvaný ako „Čierny štvrtok“) vyhnal davy ľudí v New Yorku pred Wall Street, kde sa ľudia postupne združovali a čakali na informácie z burzy, nakoľko každý z nich vlastnil nejaké americké akcie. No presné informácie nedostali. Pritom však americké akcie padali!

Utorok, 29.10.1929 zažilo USA najkatastrofalnejší deň New Yorkskej burzy v histórii! Americké akcie padali, ich držitelia chceli predávať, ale akcie nemali kupujúcich. Chýbal dopyt, čo sa odrazilo vo výraznom znížení ceny amerických akcií.  Trhy za jediný deň stratili 14 mld. USD! Burzoví makléri vyzývali amerických občanov, aby zvýšili investičné imanie, nakoľko ľudia mali zaplatené iba zálohy, inak im predajú podiely. Američania nemali peniaze na vyrovnanie sa s brokermi, preto tí uzavierali ich obchodné účty a imanie predali. Klientom ostali iba slzy pre plač – prišli o všetko. Ešte v ten večer akcie spoločnosti General Motors padli a ich cena akcií bola o 22 % nižšia ako v pondelok ráno.

Všetko to spôsobilo paniku dovtedy v Amerike nevídanú. Ľudia páchali sebevraždy, skákali z budov, nevedeli sa vyrovnať s tým, že prišli o svoje majetky. Bol to začiatok Velkej hospodárskej krízy. Firmy prepúšťali zamestnancov, znižovali produkciu, nemali financie na vyplatenie záväzkov, krachovali podniky, čoho dôsledkom bola znížená kúpyschopnosť obyvateľsva. Rovnaká situácia sa opakovala aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1931 skrachovalo v USA viac ako 2 000 bánk. Do roku 1932 ceny akcií blue chips padlo o 95%!

Čo na to americká vláda?

Americký prezident Hoover sa snažil riešiť situáciu zvyšovaním daní. Krajina však bola v recesii. Úroveň nezamestnanosti USA v dôsledku zvyšovania miezd nariadenými prezidentom Hooverom vzrástla zo 6 % v roku 1929 na 26 % v roku 1932. Ten zmýšľal  filozofiou, že dôsledky krízy majú znášať firmy v podobe nižších ziskov, nie zamestnanci firiem.

Ešte v tom roku 1932, americký prezident Hoover zakázal short selling (predaj na krátko – stávka na pokles cien akcií a výber ziskov v prípade, že ceny akcií poklesnú)! Americkí občania začali mať problémy so splácaním hypoték.

Do čoho vtedy investori vkladali svoje peniaze, aby neprerobili?

Počas krízy výrazne klesali ceny akcií. Neostalo však iba pri akciách, krajina bola v recesii, priemyselná produkcia výrazne poklesla, na čo reagovali výrazným poklesom aj ceny komodít. Jediné aktívum, ktoré v tom období rástlo, bola reálna hodnota dlhopisov. Investičný kapitál sa teda presúval práve do dlhopisov.

 

Rok 1933 a nástup prezidenta Franklin. D. Roosevelta

Americkí občania vyjadrili nespokojnosť s vtedajšou hospodárskou situáciou aj s nariadeniami amerického prezidenta Hoovera. Amerika zažívala chudobu, akú nepamätala. Výsledkom demonštrácií amerických občanov  bolo víťazstvo Franklina D. Roosevelta v demokratických voľbách v roku 1932. Vykonávať funkciu prezidenta začal Franklin D. Roosevelt v roku 1933.

Roosevelt začal vykonávať reformy ihneď po nástupe do zvolenej funkcie prezidenta. Už  25.Február 1933 vyhlásil „bankové prázdniny“ v USA krátko po jeho zasadnutí na prezidentskú stoličku. Výsledkom bolo vydanie nového zákonu New Deal – Zákon bankových regulácii.

Ďalším výzanmný zákonom, ktorý presadil bolo zákaz držania zlata v osobnom vlastníctve občanom USA. Bolo tomu 5. apríla 1933 a ľudia museli do 1. mája 1933 odovzdať svoje zlato centrálnej banke Spojených štátov amerických (FEDu). Dostali za to určité kompenzácie. Tým občanom, ktorý však neodovzdali zlato FEDu, hrozil trest odňatia slobody až do 12 rokov. Výsledkom týchto opatrení bol 19.apríl 1933, kedy USA oficiálne opúšťa zlatý štandard (nakoľko dovtedy investori chceli nakupovať za americké doláre zlato). V ten deň akciové trhy vzrástli o 9 % a na druhý deň o ďalších 6 %. Išlo o jedny z najprudších 1-dňových rastov na amerických burzách vôbec.

Ďalším opatrením Roosevelta na podporu hospodárskeho rastu a zahraničného obchodu bol 23.október 1933 a devalvácia amerického dolára. Toto opatrenie znamenalo rast trhu o 5,4 % za 1 obchodný deň.

Tieto opatrenia naštartovali americkú ekonomiku, ktorá zaznamenala v nasledujúcom období hospodársky rast, expanziu, ale blahobyt spred roku 1929 USA nedosiahlo ďalších 20 rokov.

Závery Veľkej hospodárskej krízy

Dodnes ide o najväčšiu krízu v histórii, ktorá nebola prekonaná ani v rokoch 2008-2009 po páde investičnej banky Lehman Brothers. Je to čierne obdobie amerických dejín, ktoré musí byť veľkým varovaním do budúcna pre amerických politických i ekonomických lídrov.